Som krátkozraká a chodím si kupovať šošovky do jednej optiky v meste, vždy dostanem čo potrebujem, čaká ma perfektný prístup, rýchlosť, nikdy nechýba zľava aj milé slovo, ktoré ma vždy poteší.
Nebolo tomu inak ani v tento deň. Vyše desať rokov som zákazníčkou a ešte som nezažila, aby pani v optike bola nevrlá, mala zlú náladu, či privítala ma bez úsmevu na tvári.
Je skvelá, niekedy rozmýšľam či to nie je len šošovkový anjel, ktorý si odskočil z neba. Nevadí jej keď ma plnú miestnosť ľudí, neposkakuje nervózne a nesťažuje sa, keď niekto potrebuje odmerať veľkosť dioptrií, keď už po 150 x sa nedarí niekomu zaviesť novú šošovku, či keď prijíma reklamáciu, nemá problém dať bez papierovačiek a zbytočných ALE náhradu.
„Dobrý deň, opäť som k vám prišla“ :)
„Ahoj mojko, čo dáme?“
„Johnsonovky, moju klasiku“
„Áno moja“
Vyštartovala do vedľajšej miestnosti a behom sekundy mám krabičku šošoviek v ruke, naťukáva predaj do počítača a pridáva mi automaticky zľavu. Do toho sa ešte otočí za mladým chlapcom, ktorý sa trošku nemotorne trápi s novou šošovkou. „No čo Martinko nejde?, umy si rúčky a dám ti vyskúšať ďaľšie“
„Prosím vás, máte aj farebné šošovky?“ opýtala som sa zo zvedavosti, mam svetlo zelené oči, rozmýšľala som či by mi „chytili“ aj modré. Pani skloní hlavu, aby spoza „plusiek“ na mňa dobre videla, prejde skúmavým pohľadom po mojich očiach a zahlási: „Mojko máš krásnu farbu očí, zabudni na farebné šošovky, sú neprirodzené a zbytočne drahé“ V tej chvíli ma napadlo, že asi je to ozaj veľmi vzácny druh, možno mohla mať ľahký predaj, ale ona stavila na to čo si ozaj myslí, bez ohľadu na zisk. Opäť ma potešila táto pani, opakujem sa, niekedy stačí fakt tak málo.
Keby bolo na svete viac úprimnosti, možno by si jedna slečna nekúpila latexové legíny aj keď nelahodia jej postave, alebo by si kolegyňa nekúpila krém z hada, či pštrosieho tuku, ktorý zaručene zbaví hemoroidov, či kolega nekúpil manželke zaručený originál „Gucciho“, ktorý zdobí nie jej šiju, ale wc. Ďalšia pani by nedala 20 eur za 10 ml fľaštičky mätového oleja, ktorý sa „pracne“ vyrábal na ďalekom východe a nad každou fľaštičkou meditoval zástup tibeťanov, takže preto je taký drahý a „určite“ sa nemôže porovnať s tým z lekárne za 2,50 eur. No a napokon ja by som si domov nedovliekla nie čerstvé mäso.
Vďaka za takých ľudí!
„Ďakujem a dovidenia!“
„Ja, ďakujem mojko za nákup, nech sa ti darí a krásny deň!“
Usmejem sa a odpovedám: „Aj Vám všetko dobré!“
A krok mám ľahší...
