Noc rán

Autor: Zuzana Kalafusova | 11.10.2016 o 9:00 | Karma článku: 5,04 | Prečítané:  127x

Tmavá noc, taká ako každá iná, ktorá prichádza po každom dni, sused v bielom tielku oproti v dome, ako každý večer zatiahol svoju zožltnutú krátku záclonku a privrel okno.    

Už je vonku chladno, Anna chlad necíti, vidí ho len v ľuďoch, ktorí vytiahli zimné bundy. Jeseň sa už blíži k svojmu koncu. Natiahla sa ku krabičke cigariet. Ostala tam posledná, jedna, štíhla, ktorá pýtala svoju dávku ohňa. Aká irónia, posledná cigareta, posledná noc, posledné myšlienky a posledné rozhodnutie.

 

Zapaľovač vykúzlil jediný jas v tme a zapálil cigaretu. Anna sa zhlboka nadýchla a vydýchla dym z balkóna do zimy. Postavila sa na špičky a pozrela smerom dole, všade sa rozliehalo ticho, už aj posledný opilec odkráčal v diaľke preč. Každým potiahnutím cigarety sa jej viac rozbúšilo srdce, ruky sa začali triasť, keď hodený špak z cigarety padal dole balkónom, odrážajúc sa o parapety okien až dopadol na zem, kde pomaly dohorel.

 

V hlave prázdno, akokeby ten tridsať ročný film niekto razom vymazal, ostal len strach, ktorý sa nedal zahasiť ako cigareta. Bolesť, úzkosť, prehry, zmarené očakávania, slabosť, všetko bolo zbalené a pripravené na cestu, cestu odkiaľ niet návratu.

Anna sa postavila na stoličku, bola rozhodnutá, že tu nechce byť, na svete, kde si nevedela nájsť miesto, kde treba bojovať za každý okamih radosti, úcty, za kus chleba, uznania a hlavne pokoja. Stála na stoličke a vietor jej fúkal do tváre. Nahla sa a chytila sa kraja balkóna. "Už len minúta a budem v ničote", tak sa teším, rozplakala sa...

 

„Crrrrn, crrrrn, crrrrrn, tresk, buch, tresk!“ niekto sa brutálnym spôsobom dobíjal Anne do bytu. Tak s ňou cuklo až spadla zo stoličky. „Sakra!" Ktorý dement, teraz o jednej v noci, keď ja, ja...zasiahla ju vlna hnevu. Neznášala keď ju niekto rušil a najme nie teraz, keď už posledný list knihy života mala pevne v rukách.

Úplne červená s rozmazaným make upom okolo očí otvorila dvere. „Čo chcete?“ vykríkla drzo na stojaceho muža na prahu dverí. „Prepáčte, veľmi sa ospravedlňujem, ale vytopil som vás“

Anna zbledla, „ Čo, čo ste?“ Zrazu sa uzemnila a započula kvapky vody, "Och nie!"....staré tapety boli úplne zmáčané vodou a koberec vyzeral ako dvojmesačná špongia zabudnutá pri odkvapovej rúre.

„Vy ste doma a nevedeli ste o tom?“ opýtal sa muž vo dverách. Anna otvorila ústa do veľkého O a ostala ticho, nemala chuť opisovať nejakému susedovi, ktorého vidí asi druhý krát, prečo sa celý deň nepohla z balkóna a aj keby jej v byte tancoval rad lupičov na lambadu, mala by ich ta tam...

„Prepáčte môžem sa pozrieť“? Anna ticho odstúpila od dverí a muž vošiel dnu, nadýchol sa, "Pozriem si poistku to bude dobré". „To bude dobre?“ vy si robíte srandu“! Anna dobre vedela, že na kôpke nezaplatených šekov bola aj poistka za byt...opäť začala kričať: "Prosím odíďte, teraz to riešiť nechcem!", vyhnala muža z bytu a tresla dverami.

 

So slzami v očiach sa spustila na dlážku a plakala, jej zbalený imaginárny kufor z tohto sveta sa rozplieskal o mokrú dlážku reality. Nevládala sa vrátiť na balkón, mala vždy presné plány, ktoré nesmel nikto rušiť.

Po piatich minútach plaču, počula kroky smerom k výťahu. Fajn, ten dement, si ešte vypočul ako tu revem na dlážke. Natiahla sa za darčekovou taškou so srdiečkami, kde mala víno, ktoré dostala ešte na narodeniny. Otvorila ho, bolo nezvyčajne červené ako krv, ktorá už mohla tuhnúť v žilách a namiesto toho rozbúrene kolovala po tele.

 

Zo starého kohútika pustila vodu a z mobilu Annie Lennox. Prúd červeného vína sa obíjal o okraje hlbokého pohára a kvapkal na biely uterák. Anna vošla do vane a schúlila sa do klbka. Na chrbát a tvár jej tiekla horúca voda, oči sklonené nadol pozerali na hrdzavé miesta vo vani, ktoré vyzerali ako rorschachov test...znova prišlo prázdno v hlave, ale také teplé prázdno, ktoré sa rozliehalo po celom tele, vedela, že bolesť bude ráno dvojnásobná, keď vybalí svoj imaginárny kufor.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Zakladateľ siete pre deti milionárov: Tisíc eur je psychologická hranica

Používať ju môže iba ten, čo má na tisíceurové mesačné členské, pozerať sa ale môže každý, hovorí JURAJ IVAN.

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi.

SVET

Rakúski voliči rozhodujú o novej hlave štátu

Rakúšania si vyberajú medzi Norbertom Hoferom a Alexandrom Van der Bellenom.


Už ste čítali?