Telom prechádza už dávno zabudnutý príjemný mráz a oči sa krásou zatvárajú samé....aby si vychutnali ten pocit, keď nemáš dušu vytrhnutú na silu, keď nemusíš byť jeden deň otrokom...otrokom práce, systému, cudzích nárokov a nezmyselných prikázaní, očakávaní, strachu zo zlyhania...
Len dýchať a byť a nemyslieť, nič dobré a zlé nedefinovať, len vnímať a nerozoberať, neriešiť, len proste byť tu a teraz...len jeden deň...telo povedalo dosť a ja som si ho dožičila, ďakujem za ten signál, bez neho by bola moja duša už zapredaná.
Keď treba plač, plač tak veľa, ako potrebuješ a vládzeš, daj von ten nepokoj, bezmocnosť a ukradnuté dni, potom utri slzy a doži svoj úžasný deň a daj si nádej...nádej aspoň na ďalší deň, keď si podáš ruku so svojou dušou. Je v nás, ale my nie sme s ňou, vždy niečo robíme preto, lebo..aby.. uplácame sa diablovi spoločnosti, aby sme prežili svoj spokojný život v objatí hypoték a nesplnených snov, neocenení a námahy bez konca a výsledku, kým ona plače v úzadí.
Nemá hlas, že by vykríkla, kadiaľ sa rútiš, má len Teba a Ty ju vnímaj...aj keď to máš ťažké aspoň raz v týždni si urob deň Ty a Tvoja duša, keď si poviete, čo Vás trápi a dáte si ciele ako to vyriešiť, odmenou Ti bude dobrý pocit a keď ich bude viac ukáže sa Ti v hmle aj cesta...von z pekla depresie a úzkosti
a netreba zabúdať aj na kúsok zdravej naivity...čo ťa baví a do čoho dáš srdce, to ťa musí uživiť, nájdi čo ťa baví a urob experiment, aby si mohol byť šťastný, dovtedy sa neznepokojuj, ale ver v svoje sily
to je na dnes taký môj výkrik...ale nie do tmy, ale do svetla, nech je ho v duši a v živote viac,
krásny deň!
:)